Crash

USA Regime Crimes: Hiroshima Atomic Bomb

1. června 2007 v 13:20 | SarBuc

Atomic Bomb

1. června 2007 v 13:20 | SarBuc

Cernobyl Nuclear Plant Disaster

1. června 2007 v 13:16 | SarBuc

HAVÁRIA REAKTORU

V sobotu 26. apríla 1986 skoro ráno došlo na štvrtom bloku jadrovej elektrárne Černobyľ k výbuchu a následnému požiaru, ktorý zničil reaktor a spôsobil rozsiahly únik rádioaktívnych látok.
Predohra havárie
Keď sa v roku 1972 v Kyjeve diskutovalo o type elektrárne, ktorá by bola vhodná pre Černobyľ, riaditeľ Černobyľu Brjuchanov presadzoval stavbu tlakovodného reaktoru VVER. Nakoniec bol ale vybraný reaktor typu RBMK-1000 s odôvodnením, že je nielen bezpečnejší, ale zároveň vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu.
Stavba štvrtého bloku bola dokončená v decembri 1983. 21. decembra vyšla tlačová správa oznamujúca, že predchádzajúci deň elektráreň začala s výrobou elektriny - správu potom vytlačili noviny 23. decembra na Deň energetikov.
Pozoruhodné je, že výroba elektriny začala už 20. decembra. Obvykle sa totiž ešte niekoľko mesiacov po dokončení stavby robia testy jednotlivých častí a až potom je elektráreň spustená. Avšak Černobyľ nemohol čakať. Podľa plánu musel byť spustený do konca roku 1983. Riaditeľ Brjuchanov bol preto nútený už 31. decembra 1983 podpísať dokument o úspešnom absolvovaní všetkých testov, hoci to nebola pravda. Nepodpísaním by totiž pripravil tisíce zamestnancov o prémie a odmeny vo výške trojmesačného platu. Aj napriek tomu, že testy neboli ešte ani zďaleka dokončené, už v marci 1984 oslavovala černobyľská elektráreň prvý milión vyrobených kilowatthodín elektriny.
Jeden z neuskutočnených testov sa týkal núdzového fungovania turbíny. V prípade poruchy na reaktore, musí byť turbína schopná zotrvačnosťou vyrábať dostatok elektriny ešte aspoň 45 sekúnd, kým sa spustia núdzové generátory. Táto elektrina je pre zabezpečenie reaktorov životne dôležitá: poháňa chladiace čerpadlá, regulačné a havarijné tyče, osvetľuje veliaci aj riadiaci pult. Práve skúška turbíny prebiehala v noci z 25. na 26. apríla 1986 a bola príčinou katastrofy.
Piatok 25. apríla 1986
13:05 Začínajú prípravy na skúšku turbíny. Je na to potrebné znížiť výkon elektrárne, preto je jedna turbína vypnutá. Zároveň je odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, aby nezačal pôsobiť počas testu.
14:00 Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad testu - blížia sa oslavy 1. mája, továrne potrebujú dohnať plány a v sieti preto potrebujú plný výkon štvrtého bloku. Test je odložený o takmer deväť hodín. Obsluha však už na túto dobu necháva odpojený systém núdzového chladenia reaktoru, napriek tomu, že je to v rozpore s predpismi.
16:00 Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch oboznámení s testom a poznajú celý postup. Špeciálny tím elektroinžinierov zostáva na mieste.
23:10 Príprava skúšky opäť začína. Desaťhodinové zdržanie nesie so sebou mnoho následkov. Tím elektroinžinierov je unavený. Počas skúšky sa strieda poobedná a nočná zmena; v nočnej zmene je menej skúsených operátorov, ktorí sa naviac na skúšku nepripravovali.
Sobota 26. apríla 1986
01:00 V priebehu prípravy skúšky mali operátori problémy s udržaním stability výkonu reaktoru. Dopustili sa pritom niekoľkých závažných chýb:
1. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor sú vysunuté vyššie, ako dovoľujú predpisy. Operátor rannej zmeny Uskov neskôr vypovedal, že by urobil to isté. Vyhlásil: "Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie pokynov - to by sme sa do nich doslova zamotali." Ďalej poukázal aj na fakt, že počas výcviku operátorov počuli niekoľkokrát, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť. Operátor Kazačkov povedal: "Bežne sme pracovali s menším množstvom regulačných tyčí, než dovoľujú predpisy a nič sa nestalo. Žiadny výbuch, všetko bolo v normále."
2. Výkon elektrárne klesol pod bezpečnú úroveň, reaktor sa stal preto nestabilný. Prípravy testu mali byť v tomto momente okamžite zastavené. Celú pozornosť bolo nutné zamerať na opätovné získanie stability reaktoru.
3. Aby dosiahli zvýšenie výkonu, zapínajú operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesá tlak a tým sa výkon ešte znižuje. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne odpojila.
4. Kontrolný systém minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty palivových článkov je takisto vypnutý.
1:23:04 Test začína.
Operátori sa dopúšťajú poslednej osudovej chyby - vypínajú núdzový systém, aby zabránili havarijnému odstaveniu reaktoru. Potom uzatvárajú prívod pary do turbíny.
Tým sa zníži prietok chladiacej vody a rastie jej teplota a tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvyšuje rýchlosť štiepnej reakcie, ktorá ďalej zvyšuje teplotu, a tým aj množstvo pary. Viac pary znamená ešte rýchlejšiu reakciu atď. atď. Výkon reaktoru začína prudko rásť a katastrofa sa už neodvratne blíži.
1:23:40 Leonid Toptunov, operátor zodpovedný za regulačné tyče, stláča špeciálny vypínač havarijného odstavenia. Test beží už 36 sekúnd. Výkon reaktoru dosahuje 100-násobok maximálneho projektového výkonu.
1:23:44 Regulačné tyče, ktoré majú reaktor zastaviť, sa dávajú do pohybu, je však počuť údery. Operátori vidia, že sa tyče zasekli. Palivové trubice sa pôsobením zvýšeného tlaku pary deformujú.
1:24:00 Test beží už 56 sekúnd. Tlak v reaktore je už tak vysoký, že praskajú palivové články a úlomky padajú do chladiacej vody. Tá sa mení na paru, tlak v trubkách rastie a tie praskajú. Výbuch pary dvíha tisíctonové oceľové veko reaktoru - prvá explózia. Z reaktoru začína unikať rádioaktivita, dovnútra sa dostáva vzduch.
Nie je tu dostatok kyslíka a začína horieť grafit. Kov palivových trubiek reaguje s vodou. Vzniká tak sodík, ktorý vybuchuje - druhá explózia. Horiace trosky reaktoru vyletujú do vzduchu a dopadajú na strechu susedného, tretieho bloku.
Pondelok 28. apríla 1986
Až po ôsmej hodine večer SEČ sa o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu dozvedá svet.
Štvrtok 4. mája 1986
Požiar reaktoru sa podarilo uhasiť až po ôsmich dňoch. Helikoptéry medzitým zvrhli na horiaci reaktor viac ako 5000 ton materiálu: 800 ton dolomitu, ktorý uvoľňuje oxid uhličitý dusiaci plamene; karbid boričitý, ktorý pohlcuje neutróny a zabraňuje štiepeniu uránu; 2400 ton olova, ktoré pohlcuje teplo a žiarenie; 1800 ton piesku a íľu, ktorý bráni prístupu vzduchu a tým oheň dusí.

Černobyľ

Černobyľ Černobyľ (ukrajinsky: Čornobyľ (Чорно́биль), rusky Černobyľ (Черно́быль)) je mesto na severe Ukrajiny, blízko hraníc s Bieloruskom. Bol to hlavný komunikačný uzol a dôležité stredisko obchodu, najmä v 19. storočí.
20 kilometrov severne od mesta sa nachádza Atómová elektráreň Černobyľ, smutne preslávená doposiaľ najväčšou haváriou atómovej elektrárne. Výbuch jedného bloku elektrárne 26. apríla 1986 spôsobil uvoľnenie veľkého množstva radioaktívnych častíc. Bola odstavená až v roku 2000. Bolo evakuovaných viac ako 100 000 ľudí z blízkeho okolia. Aj keď je celá oblasť stále radioaktívna, okolo 700, hlavne starých ľudí, sa rozhodlo napriek nebezpečenstvu vrátiť do svojho mesta.

Largest Crash in NASCAR History

11. května 2007 v 16:09 | SarBuc

Ako neodchádzať z garáže

11. května 2007 v 15:05 | SarBuc
Každý má svoje spôsoby na vychádzanie z garáže.


Klikni a pozeraj

Kamión proti vlaku

11. května 2007 v 14:57 | SarBuc
Niektorí ľudia sa naozaj nepozerajú, keď prechádzajú cez železničné priecestie.

Klikni a pozeraj

Crash helikoptéry

10. května 2007 v 18:51 | SarBuc

Crash lietadla

10. května 2007 v 18:50 | SarBuc
 
 

Reklama